Aký je to malý či veľký hlad?

Pred tým, ako si otvoríme chladničku a hľadáme čo by sme zjedli je dobré si položiť otázku, či sme naozaj hladní. Je dôležité vedieť rozlišovať stupne hladu. Je iné, ak sa vrátime po 4 hodinovej prechádzke na čerstvom vzduchu, alebo sme 4 hodiny sedeli za počítačom. Ak sme jedli pred menej ako 3 hodinami, tak v jedle zvyčajne hľadáme len zástupné riešenie na iný problém a takýto hlad by mal byť bez problémov zvládnuteľný.

Problémy treba riešiť a v chladničke ich riešenie nenájdeš.

Jesť len pre to, aby sme sa zbavili stresu naozaj nie je rozumné. So stresom musíme bojovať inak, jedlo ho nevyrieši, len krátkodobo potlačí. Emočný hlad je dobré potlačiť napríklad šálkou zeleného čaju. Skúsme pomenovať dôvod stresu, ktorý stál za našim „hladom“ a hľadať riešenie. Niekedy stačí deň dovolenky, ktorý nám dovolí vidieť veci z odstupu, alebo sa vrhnúť na nejakú fyzickú aktivitu. Akúkoľvek. Jediné čo nám zajedanie stresu či problému prinesie je nadváha.

Sila pozitívneho myslenia

Pozitívne zmýšľajúci ľudia berú neúspechy ako súčasť života z ktorého sa môžu poučiť. Buďme si vedomí svojich predností a schopností a snažme sa ísť so vzpriamenou hlavou ďalej, aj keď sme zrovna dnes nemali ten najlepší deň svojho života.
Myslieť pozitívne znamená cítiť sa lepšie a tešiť sa z toho čo máme a čo sme dosiahli, a nie vzdychať nad tým, čo by bolo keby…

Usmievaj sa.

Áno ty! Usmievaj sa 🙂 Úsmev nás robí krajšími a príťažlivejšími. Pomáha odbúravať stres, potláča agresiu a vnútornú nervozitu. Úsmev potláča tvorbu stresových hormónov kortizolu a adrenalínu a podporuje tvorbu endorfínov, ktoré potrebujeme k tomu, aby sme sa cítili dobre a spokojne. Úsmev pomáha aktivovať imunitný systém a odborníci ho odporúčajú ako prevenciu voči mnohým civilizačným chorobám.

Prvá pomoc – pohyb

Keď myslíme pozitívne, tak sa aj častejšie usmievame na svet okolo seba. Našu dobrú náladu majú na svedomí pozitívne hormóny. Ich produkcia v tele je ale závislá na mnohých faktoroch. Jedným z nich je pravidelný pohyb, vďaka ktorému sa aktivuje tvorba našich hormónov šťastia. Negatívnu energiu či náladu dokážeme odohnať práve aktívnym pohybom a to akýmkoľvek, ktorý nám robí radosť.

Do útoku – na chladničku.

Za nočnými útokmi na chladničku nemusí byť vždy len hlad. Môže to byť nuda, frustrácia, depresia či len vypestovaný zlozvyk. Poriadne sa najesť na noc a „ideálne“ všetko spolu, sladké, slané, kyslé, určite nie je to najzdravšie, čo človek môže pre seba spraviť. Veď to poznáme, chladnička neodvráva, nepoučuje a pritom je plná dobrôt. Takže ak hľadáte najrýchlejšiu cestu ako si vybudovať na tele nejaké tukové zásoby, tak ste ju práve našli. Nočné útoky na chladničku sú tá najrýchlejšia cesta k nadváhe. Či sa nám to páči, alebo nie.

Ale prečo?

Hľadajme dôvody, prečo máme potrebu v noci jesť. Ak sme zdravotne v poriadku, tak problém bude tam hore. Áno hore v našej hlave 🙂 Okrem emocionálnych problémov býva často problém chaos v dennom režime. Jeden z hlavných dôvodov nočného či večerného vyjedania chladničky je to, že sme cez deň jedli málo. A to platí nielen počas diéty. Pokiaľ celý deň nič nejeme, naše telo je pod stresom, metabolizmus sa prepol na šetrenie energiou a následne z každého kúsku jedla čo si dáme sa snaží vyťažiť čo najviac. A ukladáme tuk a ukladáme. Takto sa človek vie dostať do začarovaného kruhu, kedy ráno ani nemáme hlad, veď sme sa v noci dobre najedli, cez deň „nestíhame“ jesť a večer sa tešíme na to, ako sa vrhneme na chladničku. A ukladáme tuk a ukladáme.

Problém v duši.

Zaháňať jedlom nudu, alebo v ňom hľadať odmenu či ukľudnenie sa je nebezpečné a to nielen pre našu postavu, ale aj zdravie. V pozadí stojí s najväčšou pravdepodobnosťou problém s ktorým si nevieme rady. Poznáme to od detstva. Za injekciu sme dostali lízatko, ako bolestné za rozbité koleno čokoládu… Jedlo si väčšina z nás spája s hojením si duše a keď nás niečo trápi, siahneme po jedle. Chvíľkové potešenie z večerného či nočného jedla sa určite nevyrovná tej chvíle, keď zistíme, že sme zas zmenili konfekčnú veľkosť o číslo hore. Bohužiaľ tu pomôže len jediné a to nájsť príčinu problému, stresu či frustrácie a priznať si, že jedlom sa len snažíme oddialiť riešenie.

Závislosť naša každodenná

Závislosť na jedle môže mať mnoho podôb. Niekto nemôže žiť bez sladkostí, niekto „fičí“ na čokoláde, iný si zas nevie predstaviť deň bez poriadneho kusu mäsa. Podobná závislosť môže vzniknúť aj na rôznych nápojoch, a to nehovoríme o alkoholických, ako sú rôzne kolové nápoje či káva. Závislosť na jedle má svoje korene nielen v psychike, ale svoju rolu zohrávajú aj biologické faktory.
Okrem kofeínových nápojov sú návykové hlavne potraviny s vysokým obsahom sacharidov, ktoré stimulujú mozog a spôsobujú príjemné pocity. Závislosť si ale vieme vypestovať napríklad aj na olivách či syre.

Tá moja diéta.

Naordinovali ste si sami bez konzultácie s odborníkom nízkokalorickú diétu? Na raňajky káva, na obed mrkva a večer zažívate extázu pri pohľade na šalát? V skutočnosti vaše telo trpí nedostatkom živín, ktoré potrebujete na vaše normálne fungovanie. Ak už teda nechcete chudnúť pod dohľadom, udržujte si žalúdok počas dňa vo forme aspoň piatimi porciami plnohodnotnej zdravej a vyváženej stravy. Počítajte si svoj kalorický príjem a ideálne je poznať aj svoj denný kalorický výdaj. Inak to nemá význam, len sa trápite, spomaľujete si metabolizmus a nadobudnete nesprávny pocit, že schudnúť je nemožné.

Pijem, piješ, pijeme.

Nepleťme si hlad so smädom. Poznáme to staré porekadlo, že sa treba dvakrát napiť, než sa raz najeme. Prvé pocity hladu najlepšie zaženieme pohárom vody či čaju. Odporúčaný denný príjem tekutín predstavuje 0,4 litra na každých 10 kg vašej hmotnosti a pivo a alkohol sa sem nepočíta 🙂
Tak si to spočítajme, ak vážim 100 kg, mal by som denne prijať 4 litre tekutín.

Múdrosť na záver 🙂

Vedeli ste, že trvá až 20 minút, kým žalúdok oznámi mozgu, že je už plný? A to je už dosť dlhá doba na to, aby vás hlad presvedčil, že treba vyjesť celú chladničku 🙂
Nezabudnite pozitívne myslieť a usmievať sa. Urobte svet sebe aj druhým krajším 🙂