Káva je pre mnohých z nás spojená s ranným rituálom. Prečo asi? Semená kávy obsahujú kofeín, ktorý povzbudzuje činnosť srdca, mozgu, nervov, obličiek a svalov. Kofeín je v súčasnej dobe najznámejšou a najlepšie opísanou účinnou látkou v káve, ale tento nápoj obsahuje veľa ďalších látok prospievajúcich ľudskému organizmu.

Účinné látky v káve

Káva ako čisto prírodný produkt je výborným zdrojom antioxidantov, má dokonca vyššie percento antioxidantov než zelený čaj, či niektoré druhy ovocia podieľajúcich sa na neutralizácii voľných radikálov. Tie sa do nášho tela dostávajú predovšetkým vzduchom, potravou a tekutinami a poškodzujú naše bunky – spôsobujú degeneratívne poruchy mozgu, predčasné starnutie, oslabenie nervového a imunitného systému. Vedci odhadujú, že káva môže dodávať až 70% antioxidantov prijímaných v potrave, a tým chrániť kardiovaskulárny systém, prípadne znížiť riziko vzniku rakoviny.

Vplyv kofeínu na zdravie

Účinky kávy na ľudský organizmus už roky skúmajú špecializované tímy odborníkov na celom svete. Stále viac z nich potvrdzuje, že konzumácia kávy má u zdravého človeka skôr pozitívne účinky. Odborníci sa zhodujú na tom, že za primerané pitie kávy možno označiť dennú konzumáciu 4 až 6 šálok denne, čo by malo zodpovedať približne 300 mg kofeínu. Základná schopnosťou kofeínu je naviazať sa na adenozín, ktorý si mozog vytvára v okamihu únavy alebo pred spaním. Kofeín sa dokáže naviazať na jeho miesto, zablokovať ho a následne oddialiť nástup spánku. Na rozdiel od adenozínu kofeín sťahuje cievy mozgu, čo má za následok zvýšenú mozgovú činnosť, ktorá aktivuje nadobličky. Tie začnú produkovať adrenalín, ktorý uvádza organizmus do pohotovostného stavu – prehĺbi dýchanie, zrýchli srdcovú činnosť a stiahne cievy na povrchu tela. Tým sa zvýši zásobovanie svalov krvou a následne aj krvný tlak. Adrenalín zároveň zrýchľuje odbúravanie cukrov v svaloch.

Kofeín tiež zvyšuje koncentráciu dopamínu, nepostrádateľného pri prenose nervového vzruchu v mozgu, kde vzbudzuje pocit spokojnosti a šťastia. požití šálky kávy tak dochádza k zablokovaniu adenozínových receptorov v mozgu a oddialeniu spánku. Súčasne s tým sa spúšťa zvýšená tvorba adrenalínu a s ňou aj zásobovanie svalov a mozgu. Vplyvom dopamínu sa zase zvyšuje pocit spokojnosti a šťastia. Kofeín tiež spôsobuje aj rýchlejšie a jasnejšie myslenie a lepšiu koordináciu pohybov tela. Vplyvom jeho účinku dochádza v organizme rovnako k uvoľňovaniu kortizolu a adrenalínu do krvi. Telo reaguje zvýšením krvného tlaku a rýchlejším srdcovým pulzom, zvýšenou sekréciou žalúdočnej kyseliny, a teda aj celkovým zrýchlením metabolizmu. Preto môže nadmiera kofeínu spôsobiť naopak nervozitu, nepokoj, nesústredenosť a stratu schopnosti jemnej motorickej regulácie.

Vyvrátené povery a mýty o káve

Škodí zdraviu

Primeraná konzumácia kávy predstavuje prevenciu proti celej rade ochorení, napr. Parkinsonovej chorobe alebo diabetesu 2. typu. Vďaka obsahu antioxidantov má káva podobné priaznivé antiaterogénne a kardioprotektívne účinky ako zelený čaj alebo červené víno.

Zvyšuje krvný tlak

Bežné dávky kávy rizikové nie sú, kávu si môžu dovoliť aj ľudia s kardiovaskulárnymi chorobami. U toho, kto kávu nepije pravidelne, môže prísť k miernemu zvýšeniu krvného tlaku, ale na kofeín sa rýchlo vyvinie tolerancia a tlak sa vráti na zvyčajnú hodnotu.

Podporuje vznik rakoviny

Pôvodné obavy z možných karcinogénnych účinkov kávy rozptýlili už mnohé výskumy a štúdie týkajúce sa kávy a jej vplyvu na rakovinu. Zistila sa negatívna korelácia medzi pitím kávy a zhubnými nádorovými chorobami. Tento ochranný efekt kávy sa pripisuje obsahu antioxidačných látok. Pozitívne zdravotné účinky kávy (antikarcinogénne, antiaterogénne, antidiabetické a ďalšie) sú dnes už tak zrejmé, že sa zmienky o nich dostali aj do učebníc klinickej dietológie.

Dehydruje a je močopudná

Káva organizmus nedehydruje, je naopak významným príspevkom k celkovému dennému príjmu tekutín. Odporúčané denné množstvo kofeínu predstavuje 4 až 6 šálok. Táto dávka nepôsobí silne močopudne. Po počiatočnej konzumácii kávy sa síce zvyšuje potreba močenia, ale tá pri ďalšej konzumácii už nestúpa. Inak je tomu v prípade prehnaného pitia kávy, ktoré sa prejavuje vylučovaním zdraviu prospešných látok z tela a tiež celkovým odvodnením. V takom prípade je vhodné dopĺňať telu vodu.

Nemá sa piť nalačno

Kofeín povzbudzuje produkciu žalúdočných štiav a tým pripravuje tráviaci systém na trávenie potravy. Je teda lepšie, ak je káva nasledovaná konzumáciou jedla. Napriek tomu by u zdravého človeka nemala vyvolať zdravotné ťažkosti. U ľudí so zápalom žalúdka alebo vredovým ochorením žalúdka je vhodné si kávu odpustiť.

Espresso je silnejšie a účinnejšie

Účinky kofeínu sú závislé predovšetkým od dávky kávy a v nej obsiahnutom množstvo kofeínu, ale aj na rýchlosti, akou kávu vypijeme. Pocit pri pití kávy ovplyvňuje aj množstvo použitej vody. Rovnaké množstvo mletej zrnkovej kávy bude chutiť v espresse s malým množstvom vody ako silná káva. Navyše ho vypijeme podstatne rýchlejšie ako veľký objem prekvapkávanej kávy. Preto espresso, najmä vypité rýchlo a na lačno, bude mať silnejšie účinky než prekvapkávaná káva, vypitá postupne, s mliekom a navyše spolu s jedlom. Pritom množstvo použitej kávy a teda aj kofeínu môže byť rovnaké.

Mlieko potláča účinky kofeínu

Mlieko tlmí účinok kofeínu len na sliznicu žalúdka, preto je káva s mliekom odporúčaná pri ochoreniach žalúdka. Mlieko a ešte viac smotana však spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a s ním aj rýchlosť vstrebávania kofeínu. Nástup účinku kofeínu je preto pomalší, doba pôsobenia dlhšia a konzument môže mať pocit, že káva s mliekom je svojimi účinkami slabšia než samotná čierna káva. Rovnako ale pôsobí aj jedlo konzumované spoločne s kávou.

Po povzbudení prichádza útlm

Povzbudzujúci účinok kávy je najzreteľnejší, keď sa káva konzumuje v stave prirodzenej únavy. Napríklad pri pití kávy v nočných hodinách pri práci alebo štúdiu s cieľom povzbudenia bdelosti a psychického výkonu. Po dočasnom povzbudení a zlepšení psychomotorického výkonu však nastáva útlm a vystupňovaný pocit únavy. Následná únava však nie je priamym účinkom kofeínu. Ide o kombinovaný efekt ukončenia psychostimulačného účinku kofeínu a pokročilejšieho stupňa fyziologickej únavy, ku ktorej by došlo aj bez konzumácie kávy.

Môže vyvolať závislosť

Pri káve sa nedá hovoriť o klasickej závislosti, avšak môže nastať určitá podoba zvýšenej tolerancie k účinkom kofeínu, ktorý stimuluje centrálnu nervovú sústavu. Väčšina konzumentov kávy udržuje svoju spotrebu na celkom konštantnej úrovni.

Nemôže vyvolať otravu

Za smrteľnú dávku kofeínu sa považuje jednorazová dávka 150 mg kofeínu na 1 kg telesnej hmotnosti, to znamená okolo 10 g kofeínu u normálneho človeka. Predávkovanie (jednorazová dávka kofeínu okolo 0,5 až 1 g) sa prejaví nepokojom, zrýchlenou srdcovou činnosťou, nespavosťou, častým močením.

Zdroj: Fórum zdravej výživy, Inštitút kávy – upravené